Som človek, ktorý verí svojmu vnútornému hlasu (a môže to byť iba pocit v bruchu či akési nutkanie) a v tomto prípade (blog.sk) som sa cítil spokojne už od začiatku. (Klop, klop, klop... aby som to nezariekol.) Myslím, že už aj tých niekoľko prvých slov od jednotlivcov na serveri hovorí niečo o komunite, ktorá sa tu schádza. Teda: "vďaka". 
Dnešok nebol ničím zaujímavý... ráno do práce (cez leto pracujem v jednej firmičke, ktorej práve pretváram mzdový systém odmeňovania pracovníkov a celkom to aj napreduje k cieľu zlepšiť finančnú motiváciu pracovníkov, hoci - a to nerád spomínam - to možno bude viesť k zníženiu základných platov - ale zato zvýšeniu pohyblivých čiastok zavislých od obratu či výkonnosti pracovníkov - alebo k jednotlivému prepúšťaniu... *ups*). Moje kolegine v práci ma denno-denne zožierajú, aby som systém upravil tak, aby situáciu administratívnych pracovníkov zlepšil... a ja by som im aj rád vyhovel, pretože vidím, že sa nadrú. (Niečo, čo by si mal zapísať každý slovenský manažér za uši - nepodceňovať administratívne sily, tzv. "sekretárky".) Ale tak ďaleko zatiaľ nie som.
Poobede som trochu popracoval na novom dizajne pre môj blog... pomaly bude hotový a ja dúfam, že sa mi ho podarí hodiť na web už koncom tohto týždňa. Volá sa "angelic wings" (anjelske krídla) a... a viac vám neprezradím, aby som vás trochu aj ponapínal! 
Ešte stále rozmýšľam o tématickom naplnení blogu... myslím, že určite budem potrebovať niekoľko týždňov na jeho vykryštalizovanie, ale určite nebudú chýbať témy, ktoré som načrtol vľavo. Do akej miery sa ale ktorej z nich budem venovať, to ešte sám neviem... 
Možno niektoré z nich nakoniec zaniknú a nahradia ich iné, možno niektoré z nich pôjdu do väčšej hĺbky ako ostatné a budú si vyžadovať viac pozornosti... To všetko je ale hudba budúcnosti a tak si o nej starosti nerobím...
Komentáre
a