Bronze - môj osobný denník

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

12. októbra 2004

Dlhšie som tu nezavítal... Kvôli nemu. Bolo to krátke, intenzívne. A predsa len to bolo zo srdca, z lásky. Nanešťastie sa to skončilo... a ja som ostal so zlomeným srdcom.

Neuveriteľné na tom celom príbehu je, že to bol prvý chalan, s ktorým som sa cítil naozaj fajn. Mal som z toho jednoducho dobrý pocit. A predsa ani to nestačilo. Láska je iracionálna. To som sa už dozvedel dávno. Teraz som to dostal potvrdené ešte raz.

Spoznali sme sa na internete a bolo to fajn. Chatovali sme intenzívne jednu dobu, potom som ho bol pozrieť a prežili sme spolu vynikajúci deň. Bol milý, šarmantný, inteligentný, atraktívny a pritom celkom normálny chalan. A to sa asi na ňom páčilo najviac - konečne niekto, kto je "normálny", pomyslel som si a začal súkať moje vízie šťastného vzťahu. Príliš skoro...

Vlastne zdalo sa, že je všetko v poriadku... boli sme niekoľko dní veľmi šťastní. On bol zaľúbený do mňa, ja do neho. Stále ma ale zároveň prenasledovali nejaké pochybnosti. Jeho introvertná povaha ma fascinovala no zároveň mi nedovoľovala nahliadnuť za závoj hmly, ktorý takto nosil. Možno som bol aj príliľ naliehavý, keď som ho z času na čas priklincoval s otázkou o tom, čo si práve myslí... Chcel som ho ale pochopiť, poznať ho lepšie.

Stalo sa to v nedeľu. 10. októbra. 2004.

Stáli sme v kuchyni. Oprel sa o mňa a ja som ho objal. „K ničomu sa nemusíš cítiť nútený,“ povedal som. A myslel som tým nielen to, že naň niekedy nalieham a on sa nemusí podriadiť, ale aj to, že sa nemusí cítiť nútený byť mojím „priateľom“. (Aká strašná vízia to pre mňa bola ale zároveň!)

Rozplakal sa.
Keď som ho ku mne otočil, oprel si tvár o moje plece. Plakal. Keď ju zodvihol, aby sa mi pozrel do očí, ostal mi na pleci mokrý fliačik. „Dúfam, že ma nebudeš nenávidieť, ak ti poviem, že si nemyslím, že ťa milujem." Pousmial som sa. (Ako to, že sa spĺňajú moje vízie hneď po tom, čo si ich pomyslím?)
 
Hlupáčik.
„Som rád, že som s tebou mohol byť ten čas, ktorý sme spolu mali. Bol nádherný. A ja som rád, že som každý moment prežíval s radosťou.“
 
Iba pred pár minútami som si to totiž uvedomil.
Pri piesni Tracy Chapman - For my lover.
Prečo si robím starosti? Prečo sa v mojej hlave obšívajú myšlienky o konci nášho vzťahu? Prečo o tom, čo sa mi na ňom nezdá? Na čo?
Ak by som urobil všetko „for my lover | the things we won’t do for love | I’d climb a mountain if I had to | and risk my life so I could have you | you, you, you…”
A pochopil som, že som blázon, keď si robím takéto starosti. Že by som mal byť šťastný, že ho mám a byť vďačný za každú sekundu s ním.
A v tom momente ma zaplavila vlna šťastia a vďačnosti a ja som vedel, že toto je láska.
 
Ďakujem ti za to.
Možno som konečne pochopil...
 
Nie som rád, že to skončilo. Mali sme príliš málo času na vzájomné spoznanie. Možno to bolo preto, že sme boli práve tak dychtiví po pocite zaľúbenia... O láske sa po takom krátkom čase hovoriť nedá. A hoci tajne dúfam, že sa o pár dní ku mne vráti a poprosí ma, aby sme spolu začali opäť chodiť, je mi jasné aj to, že život ide ďalej... a že ak nie on, tak niekto iný ma hľadá. (Tak ako ja, hľadám jeho.)

Denník | stály odkaz

Komentáre

  1. :-)
    Pači sa mi ako píšeš, veľa šťastia
    publikované: 17.10.2004 18:34:14 | autor: soda (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Vdaka
    Ahoj Soda,
    vdaka za kompliment. :)
    publikované: 09.01.2005 11:39:21 | autor: Bronze (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. =o)
    krasne si to napisal, je to plne hlbokeho citu a emocii a tracy chapman, to ked som zbadala usmiala som sa a povedala si, waf, uzasna spevacka, ktorej pesnicky tak silne vplyvaju na ludi...vela stastia ti prajem...neboj sa, este najdes vela stastia, drzim ti palce..=o)
    publikované: 16.04.2005 22:12:09 | autor: bublik (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014